Život Prešova
online
online
Pred 120 rokmi zverejnil Einstein svoju najznámejšiu rovnicu
27.09.2025 Celý región
Bratislava
27. septembra (TASR) - E = mc2. E rovná sa em krát cé na druhú. Vzorec,
ktorý pozná takmer každý bez ohľadu na to, či sa orientuje vo fyzike
alebo nie. Všeobecne je známe, že ho vymyslel geniálny vedec Albert
Einstein. Objavuje sa spolu s ním na jeho podobizniach, dokonca sa
dostal aj do umenia – ako potvrdzuje napríklad názov románu francúzskeho
autora Patricka Cauvina E=mc2, láska moja.
Einstein prvýkrát zverejnil svoju rovnicu pred 120 rokmi, 27. septembra 1905. Vzorec zakomponoval do svojej Špeciálnej teórie relativity. Vyjadruje vzťah medzi hmotou a energiou, keďže písmeno „E“ predstavuje energiu, „m“ vyjadruje hmotnosť a písmeno „c“ je rýchlosťou svetla vo vákuu (cca 300.000 kilometrov za sekundu). Rovnica hovorí, že energia hmoty je úmerná jej hmotnosti v pokojnom stave vynásobenej druhou mocninou rýchlosti svetla.
Albert Einstein sa narodil 14. marca 1879 v nemeckom mestečku Ulm. Učil sa hrať na husle, no zaujímali ho prírodné javy. V roku 1901 získal švajčiarske občianstvo, dokončil štúdiá na Polytechnickom inštitúte a zamestnal sa v patentovom úrade. Rok 1905 bol pre Einsteina prelomový. Už ako 26-ročný dospel k svojim kľúčovým fyzikálnym poznatkom, ktoré zverejnil tesne za sebou v nemeckom fyzikálnom časopise Annalen der Physik.
Prvá myšlienka sa týkala Brownovho pohybu častíc v kvapaline. Tento náhodný pohyb spojil s atómami a s ich správaním sa. V ďalšej práci 9. júna 1905 vysvetlil Einstein fotoelektrický jav – teda jav, pri ktorom elektróny v látke vystavenej svetlu či vo všeobecnosti elektromagnetickému žiareniu získavajú vyššiu energiu a môžu sa z tejto látky uvoľniť. Einstein tento jav vysvetlil existenciou svetelných resp. energetických kvánt, ktoré sa dnes nazývajú fotóny.
Poslednou a najvýznamnejšou prácou v roku 1905 sa stala Einsteinova špeciálna teória relativity, ktorú publikoval 27. (podľa niektorých zdrojov 26.) septembra s názvom K elektrodynamike pohybujúcich sa telies.
Špeciálna teória relativity zbúrala dovtedajšie vnímanie prírodných zákonov vychádzajúce predovšetkým z newtonovskej fyziky, a tiež z každodennej skúsenosti. Prelomová bola predstava, že rýchlosť svetla je konečná a nie je možné ju prekonať. Novým a ťažko predstaviteľným poznatkom bolo, že sa telesá v pohybe skracujú (tzv. kontrakcia dĺžky), plynutie času sa predlžuje (dilatácia času) a aj hmotnosť telesa sa líši od hmotnosti v pokojnom stave.
Tieto relativistické efekty sú v bežnom živote prakticky nepozorovateľné, avšak vo fyzikálnych podmienkach mikrosveta či vesmíru tieto účinky nadobúdajú oveľa väčšie rozmery a potvrdili ich aj neskoršie pozorovania. Už hmotnosť elektrónov emitovaných pri rádioaktívnom žiarení (cca 9 percent rýchlosti svetla) je niekoľkonásobná v porovnaní s ich hmotnosťou v pokojnom stave a v kozmickom žiarení (99 percent rýchlosti svetla) približne tisícnásobná.
Vo svojej legendárnej rovnici Einstein vychádzal z predstavy, podľa ktorej má teleso kinetickú energiu súvisiacu s jeho pohybom, potenciálnu energiu, ktorá vyjadruje jeho pozíciu v silovom poli (v bežnom živote sa najčastejšie stretávame s potenciálnou energiou gravitačného poľa). Treťou zložkou je energia obsiahnutá s samotnej hmote v stave pokoja – práve to vyjadruje rovnica E=mc2.
Neskôr Einstein svoje poznatky rozvinul a rozšíril v Teórii všeobecnej relativity, ktorú predstavil v novembri 1915 v sérii prednášok na Pruskej akadémii. Slávu mu prinieslo jej potvrdenie v roku 1918 pri zatmení Slnka. Všeobecná teória relativity položila základy modernej kozmológie.
Einstein dostal v roku 1921 Nobelovu cenu, avšak nie za teórie relativity, ale za objav fotoelektrického javu, hoci ním paradoxne prispel k rozvoju kvantovej fyziky, s ktorou neskôr často polemizoval. Svoj nesúhlas s princípmi kvantovej mechaniky stojacich často na náhodách a pravdepodobnostiach vyjadril známou vetou: „Boh nehrá kocky.“
Albert Einstein zomrel 18. apríla 1955 v Princetone vo veku 76 rokov. Intenzívne pracoval na teórii, ktorá by zjednocovala všetky štyri známe formy polí: Gravitačné, elektromagnetické a tiež slabé a silné interakcie prejavujúce sa vo vnútri atómov. Nepodarilo sa mu však uspieť a s touto výzvou sa dnes pasuje aj súčasná veda.
Einstein prvýkrát zverejnil svoju rovnicu pred 120 rokmi, 27. septembra 1905. Vzorec zakomponoval do svojej Špeciálnej teórie relativity. Vyjadruje vzťah medzi hmotou a energiou, keďže písmeno „E“ predstavuje energiu, „m“ vyjadruje hmotnosť a písmeno „c“ je rýchlosťou svetla vo vákuu (cca 300.000 kilometrov za sekundu). Rovnica hovorí, že energia hmoty je úmerná jej hmotnosti v pokojnom stave vynásobenej druhou mocninou rýchlosti svetla.
Albert Einstein sa narodil 14. marca 1879 v nemeckom mestečku Ulm. Učil sa hrať na husle, no zaujímali ho prírodné javy. V roku 1901 získal švajčiarske občianstvo, dokončil štúdiá na Polytechnickom inštitúte a zamestnal sa v patentovom úrade. Rok 1905 bol pre Einsteina prelomový. Už ako 26-ročný dospel k svojim kľúčovým fyzikálnym poznatkom, ktoré zverejnil tesne za sebou v nemeckom fyzikálnom časopise Annalen der Physik.
Prvá myšlienka sa týkala Brownovho pohybu častíc v kvapaline. Tento náhodný pohyb spojil s atómami a s ich správaním sa. V ďalšej práci 9. júna 1905 vysvetlil Einstein fotoelektrický jav – teda jav, pri ktorom elektróny v látke vystavenej svetlu či vo všeobecnosti elektromagnetickému žiareniu získavajú vyššiu energiu a môžu sa z tejto látky uvoľniť. Einstein tento jav vysvetlil existenciou svetelných resp. energetických kvánt, ktoré sa dnes nazývajú fotóny.
Poslednou a najvýznamnejšou prácou v roku 1905 sa stala Einsteinova špeciálna teória relativity, ktorú publikoval 27. (podľa niektorých zdrojov 26.) septembra s názvom K elektrodynamike pohybujúcich sa telies.
Špeciálna teória relativity zbúrala dovtedajšie vnímanie prírodných zákonov vychádzajúce predovšetkým z newtonovskej fyziky, a tiež z každodennej skúsenosti. Prelomová bola predstava, že rýchlosť svetla je konečná a nie je možné ju prekonať. Novým a ťažko predstaviteľným poznatkom bolo, že sa telesá v pohybe skracujú (tzv. kontrakcia dĺžky), plynutie času sa predlžuje (dilatácia času) a aj hmotnosť telesa sa líši od hmotnosti v pokojnom stave.
Tieto relativistické efekty sú v bežnom živote prakticky nepozorovateľné, avšak vo fyzikálnych podmienkach mikrosveta či vesmíru tieto účinky nadobúdajú oveľa väčšie rozmery a potvrdili ich aj neskoršie pozorovania. Už hmotnosť elektrónov emitovaných pri rádioaktívnom žiarení (cca 9 percent rýchlosti svetla) je niekoľkonásobná v porovnaní s ich hmotnosťou v pokojnom stave a v kozmickom žiarení (99 percent rýchlosti svetla) približne tisícnásobná.
Vo svojej legendárnej rovnici Einstein vychádzal z predstavy, podľa ktorej má teleso kinetickú energiu súvisiacu s jeho pohybom, potenciálnu energiu, ktorá vyjadruje jeho pozíciu v silovom poli (v bežnom živote sa najčastejšie stretávame s potenciálnou energiou gravitačného poľa). Treťou zložkou je energia obsiahnutá s samotnej hmote v stave pokoja – práve to vyjadruje rovnica E=mc2.
Neskôr Einstein svoje poznatky rozvinul a rozšíril v Teórii všeobecnej relativity, ktorú predstavil v novembri 1915 v sérii prednášok na Pruskej akadémii. Slávu mu prinieslo jej potvrdenie v roku 1918 pri zatmení Slnka. Všeobecná teória relativity položila základy modernej kozmológie.
Einstein dostal v roku 1921 Nobelovu cenu, avšak nie za teórie relativity, ale za objav fotoelektrického javu, hoci ním paradoxne prispel k rozvoju kvantovej fyziky, s ktorou neskôr často polemizoval. Svoj nesúhlas s princípmi kvantovej mechaniky stojacich často na náhodách a pravdepodobnostiach vyjadril známou vetou: „Boh nehrá kocky.“
Albert Einstein zomrel 18. apríla 1955 v Princetone vo veku 76 rokov. Intenzívne pracoval na teórii, ktorá by zjednocovala všetky štyri známe formy polí: Gravitačné, elektromagnetické a tiež slabé a silné interakcie prejavujúce sa vo vnútri atómov. Nepodarilo sa mu však uspieť a s touto výzvou sa dnes pasuje aj súčasná veda.
www.ZIVOTPO.sk
